Série: Moja prvá akcia
 Loki Lucas

Začal by som asi tým, že som sa tejto akcie naozaj nevedel dočkať, ani som večer pred akciou nemohol zaspať. Celý čas som premýšľal, aké to tam môže byť, ako sa na mňa ako nováčika budú pozerať ostatní psíkovia a Paničkovia.

Po príchode do Brna v sprievode so Stormom, Aresom a Lokim (teda ja som ich nasledoval ) sme sa išli naobedovať. Ani sme si nestihli objednať a zrazu sa objavili traja chalani, ktorých mi Storm predstavil, ale ja som si ich mená vôbec nezapamätal a nemal som odvahu sa ich znova opýtať, ako sa volajú . Po dopapaní obeda sme sa s troma mne neznámymi chalanmi dohodli, že sa stretneme neskôr v meste a rozišli sme sa. Oni sa stratili v diaľke a my sme sa išli ubytovať. Až potom som sa opýtal, ako sa vôbec volali a Storm s Aresom a Lokim mi povedali, že to boli Tomik, Kuro a Zero . Mal som dobrý pocit, že som spoznal ďalších troch psíkov. Nervozita ma ale vôbec neopúšťala a mal som čo robiť, aby to na mne nebolo až tak vidieť. Prišiel čas, kedy sme sa mali stretnúť s Tomikom, Kurom a Zerom a tak sme vyrazili smer mesto. Ako sme tak kráčali uličkami, stále som bol nervóznejší a zamyslenejší, keď tu som zdvihol hlavu a uvidel som dvoch žltých psíkov v maske, ako si to vykračujú námestím smerom k nám. Bol som z toho úplne paf a ani som si nevšimol, že sme pred reštauráciou U Dreveného orla. Zastavil má až Loki, keď na mňa zakričal, že sme už tu. Vôbec som netušil, aké to bude v tej reštaurácii a tak som si rýchlo zapálil cigaretu. Od nervozity som si chcel zapáliť ešte jednu, ale chlapci sa mi skoro stratili v pasáži, tak som utekal za nimi. Predsa boli moja ochrana pred neistotou . Keď sme vošli do útrob reštaurácie, chlapci sa zvítali s priateľmi. Skupina ľudí, ktorí sedeli pri stoloch bola v družnej debate, tak som ich nesmelo pozdravil a usadil som sa k stolu k mojej družine . Po vynikajúcej večeri sme si to namierili do Lemon clubu. Keď sme dorazili pred club, tak na mňa dopadla celá tá ťarcha nervozity. Hovorím si: Čo to tam vôbec bude? Čo ma tam čaká? Vôbec nič som netušil. Povedal som si, že nemusím mať strach, veď je so mnou Storm, Loki a Ares a určite by nedopustili, aby sa mi niečo stalo. Ani neviem ako a bol som vo vnútri. Privítal nás chalan, ktorý sedel pred chvíľou v reštaurácii tretí po mojej ľavici. Bol to BlueStone. Zrazu sa objavil ďaľší chalan, ktorý nás privítal a bol to Igy . Zložili sme si veci a zvítal sa s nami psík DarkLord. Trvalo mi asi 10 minút, kým som uveril, že na čo som sa tešil dva mesiace je tu . Za stolmi sedeli psíkovia, ktorých som pozdravil a oni mi zakývali . A vtedy zo mňa všetka nervozita, neistota a strach opadla. Hovorím si: veď sú to úplne v pohode psíkovia. Z mojich myšlienok ma vytrhol Storm so slovami: Na čo čakáš? Šup Šup čumák . Nechcel som mu priznať, že ešte pred chvíľou som mal infarktové stavy, tak som mu povedal, že ešte dve minútky, nech sa po ceste vydýcham . Po malej chvíľke som si dal na seba čumáčik a vtedy to začalo. Prišli ďalší psíci a začali sa strojiť. Storm, Ares, Loki a ja sme sa presunuli k baru, kde sme si zriadili sedenie . Objednali sme si drinky, posadali sme si a debatovali s ostatnými. Po nejakom čase (vôbec netuším za ako dlho) ma zrazu niekto poškrabkal za uškom. Otočím sa a hľa, ďalší psík. Pýta sa ma na meno a ja odpovedám, že sa volám Lucas. Cudzí psík sa má pýta odkiaľ som, že ma tu ešte nevidel a ja mu odpovedám, že som z Bratislavy. Ešte nejakú chvíľku má škrabkal za uškom a potom sa stratil v dave. Po nejakom čase prišlo na spoločné fotenie. Všetci psíkovia a koník sme sa nejako poskladali do kúta miestnosti a urobila sa spoločná fotka . Ako išiel čas, začali hrať stále lepšie a lepšie pesničky. Možno boli rovnako dobré ako predtým a možno sa za všetkým skrývali len promile ukryté v drinkoch . Ani neviem ako a už som tancoval s Lokim a Aresom, keď tu zrazu pesnička Hriešny tanec . V tom momente sme sa chytili za ruky a vôbec netuším ako, a už som tancoval s Tomikom a Kurom . Po tanci sme sa vrátili ku stolu. Odrazu Storm kričí: Máš razitko? Ozvalo sa: Áno. A to už BlueStone behal s razítkom a oštemploval Areskovi a Lokinkovi prdelku . A to už storm znova vykríkne: Oštempluj a jeho a hlavou ukázal na mňa . Ja ako správny pes som robil drahoty a bránil som sa slovami: Nie, Nie . No nepomohlo to. Gate dole a už som mal na riti štempel . Zábava ďalej pokračovala. Vôbec som nemal pojem o čase a to z veľmi jednoduchého dôvodu. BOLO MI SUPER-ÚŽASNE-DOBRE . Keď tu zrazu sa s nami začali lúčiť prví psíkova.O chvíľu na to ďalší. Hovorím si: Nie, prečo tak skoro? Nemohol som uveriť, že akcia pomaly končí a tiež je čas odísť . Nechcelo sa mi a vydržal by som tam kľudne ešte dva dni. Hovorím si: Prečo to tak rýchlo ubehlo? Nechcel som tomu vôbec uveriť. Prišiel čas odísť a my sme sa tiež rozlúčili a pomaly pobrali na hotel.

Pre mňa to bol jeden z mála úžasných večerov, aké som doteraz zažil a už teraz sa teším na ďaľšie . Neviem síce čo bude o rok, ale viem, že nemusím mať vôbec žiadne obavy z akcie, lebo sú na nej fakt SUPER psíci a Paničkovia .